Tlmačské činohranie 2009 - z Festivalového denníka č.2

19.06.2009 10:28

 

S režiSéroM nebol dôvod poleMizovať

Hrubý domáci produkt

Skúste nám na úvod – aj vo vzťahu k Švantnerovmu Kňa­zovi – predstaviť dramaturgický profil DS Jána Chalup­ku Mesta Brezno.

Asi posledných tridsať rokov sa venuje súbor najmä slo­venským hrám, ktoré boli málo, alebo vôbec neboli, uvádza­né. Tým je náš súbor známy, aj výnimočný. V tejto sezóne sme rovnako siahli po titule, ktorý sa ešte na javiskách neocitol. Keď som sa dozvedel, že budeme študovať adaptáciu novely Františka Švantnera Kňaz. Bol som veľmi zvedavý ako to do­padne, pretože lyrizovaná próza sa predsa len ťažko uvádza na javisku, aj vo filme. Ale pán režisér Majera svojou drama­turgickou úpravou, myslím, zvládol svoju úlohu pomerne slušne. Napriek tým obavám sa aj ja osobne, ako herec, cítim v tomto predstavení celkom dobre a myslím, že má zároveň svoju výpovednú hodnotu nielen pre naše teritórium, pre Horehronie, pre Slovensko, ale myšlienky, ktoré zaznievajú v tejto hre majú čo povedať celému svetu.

Váš repertoár tvoria vskutku tituly slovenskej klasiky, prinášajú ju samotní režiséri, alebo je v súbore niekto, kto ťahá túto niť?

Prvý takúto dramaturgiu priniesol Peter Scherhaufer, ktorý s nami robil dva zaujímavé cykly inscenácií: Svetová klasika po slovensky a Slovenská klasika svetovo. Nuž a po uvedení týchto dvoch cyklov si súbor uvedomil, že to bolo niečo objavné, a že asi týmto smerom by mal náš súbor ísť. Samozrejme, režiséri si hry vyberajú sami, ale je naďalej ta­kou našou požiadavočkou, že by to malo byť niečo slovenské, málo hrané, možno vôbec nehrané, teda to, čo je charakteris­tické pre náš súbor.

Dlhodobo spolupracujete s profesionálnymi režisérmi, vyhranenými osobnosťami, mohli by ste charakterizo­vať ich zástoj vo vývoji súboru?

Každý režisér priniesol súboru niečo nové. Ale tým prvým a naozaj prelomovým bol práve Peter Scherhaufer. Priniesol nový pohľad na slovenskú klasiku, ukázal nám, že ju možno uvádzať aj iným spôsobom, ako sme boli zvyknutí, netradične. Ale k tým osobnostiam nepatril len Peter, ale aj Roman Polák, Ľubo Majera, Janko Sládeček. Každý priniesol niečo iné, či už v zmysle idey inscenácie, ale obohatili nás aj ako hercov. Pri každom sme sa naučili niečo nové. Každý z nich súboru veľa dal. Nielen kolektívu, ale aj jednotlivcom. Nedá sa však povedať, ktorý viac a ktorý menej.

Keď pripravujete inscenáciu vychádzajúcu z prozaickej predlohy, chystá si scenár režisér sám, alebo na jeho prí­prave spolupracuje so súborom?

Väčšinou majú koncepciu premyslenú samotní režiséri. Či Janko Sládeček, Ľubo Majera, Peťo Scherhaufer… Ale boli aj takí, ktorí dotvárali predlohu počas skúšok. Neznamená to však, že sme boli bábkami v niekoho rukách, naopak, keď niekto priniesol zaujímavý nápad, každý z týchto režisérov to prehodnotil, prípadne použil v inscenácii. Ale to gros je, samozrejme, na režisérovi, ktorý sa – kým k nám príde pra­covať – dopredu pripravuje. Je to aj preto, že spolupracujeme väčšinou s profesionálmi, ktorí nemajú veľa času, preto by len ťažko mohli chcieť niečo začať hľadať a objavovať až na skúškach. Tak by sme možno skúšali 4-5 rokov, my to musíme zvládnuť za také tri mesiace, ale poctivej práce.

S akou predstavou či koncepciou prišiel pred vás tento krát režisér Ľubomír Majera?

Spomínam si na prvú fázu – dlho sme čakali na to, čo to bude. Majera bol rozhodnutý, že bude robiť Švantnera a na takých deväťdesiatpäť percent, že práve Kňaza. Jeho samotná teoretická a dramaturgická príprava trvala asi pol­roka, teda kým si všetko zvážil, premyslel. Potom nasledovali rozhovory, o tom, ako si predstavuje samotnú realizáciu. Mal to vymyslené veľmi presne, jasne a, myslím, že aj živo­taschopne. Nevychádzal z nejakých fantazmagórií, hľadal aj v lyrizovanej próze to ľudské, pravdepodobné. Takže nebol dôvod srežisérom polemizovať.

Zhováral sa MiroSlaV DaCho

 

Viac o Tlmačskom činohraní 2009 na www.dosky.sk/prehliadky/celostatne/tlmacske-cinohranie/vysledky/212-protokol-o-udeleni-cien-tc-2009 

 

—————

Späť


Tlmačské činohranie 2009 - z Festivalového denníka č.2

19.06.2009 14:33

Odznelo na hodnotiacom seminári

  – A. Vagadayová: (o inscenácii Nádych DS Disk z Trnavy) Ja by som si na takéto predstavenie lístok nekúpila. – Slečna z Disku: (o Kňazovi DS Jána Chalupku) Ja som si na vašom predstavení dobre pospala. – J. Obernauer: No vidíte, aspoň nejaký zmysel to malo.

—————