Režisér vlastnými slovami

26.04.2009 10:00

Zdá sa, že Švantner ( blízky „spoluobyvateľ“) je vo svojej (pre nás netypickej /poviedke/?) nemálo nasýtený filozofickými úvahami, už či vo forme dialogickej, alebo kontenplatývnej – monologickej, ale konflikt (ako základ a nevyhnutnosť dramatickej predlohy) má mnoho foriem a nemusí byť iba otvoreným „fackovaním“ fyzickým, alebo dialogickým medzi najmenej dvoma osobami! Je to aj vnútorný konflikt zvažovacieho, hodnotiaceho a rozhodovacieho charakteru!? Či sa mi podarí spolu so súborom túto atypickú matériu stvárniť nepretencióznym a formou nie až tak atraktívnym spôsobom (skôr situačno – pocitovým) – to sa, ako pri hociakom tvorivom procese nemôže dopredu vedieť! Samozrejme, že prítomnosť určitej miery pochybností jestvuje ale... množstvo strán predlohy a dĺžka finálneho artefaktu neznamenajú vždy aj za garantovanú kvalitu! Ide skôr o intenzitu vzruchu a nie dĺžku jeho pôsobenia. V každom prípade, bez matnej predstavy sa človek nemôže pustiť do avantúry hľadania a tvorby, aj čo má jasnú predstavu, že to nemusí byť „veľkolepé divadlo“, ale musí byť naoko jednoduché, oslovujúce (obsahom a formou) apelatívne, pravdivé a nie nudné predstavenie! To mi bol cieľ a o výsledku – potom!!!

—————

Späť