Príprava novej inscenácie

25.04.2009 23:57

P R O L Ó G

(odohral sa v dostatočnom časovom predstihu).

Určili sme si pred pár rokmi cieľ a jednomyseľne všetci členovia divadelného výboru sme sa zhodli na tom, že v roku 2008, v roku 85. výročia vzniku Divadelného súboru Jána Chalupku chceme pripraviť inscenáciu s režisérom, ktorý je nám divadelne i ľudsky najbližší.
V dostatočnom časovom predstihu nie preto, žeby sme boli bohvieakí "vizionári", jednoducho časová a pracovná vyťaženosť Človeka menom Ľuboslav Majera je neskutočná.

"Náklonnosť" obojstranná. Dohodli sme sa.

Práve teraz, v týchto dňoch, ako v antickej dráme, začína platiť jednota miesta, času a deja.

Miesto: www.brezno.sk

Čas: bol teda určený dávno...

Dej: -> diať sa -> dejstvo ->divadlo (od slova diviť sa) -> divák -> dívať sa -> potlesk.

 

P R V É D E J S T V O

Celé sa odohrá v divadelnom klube DSJCH v Mestskom dome kultúry v Brezne, tu sa "rozdajú" úlohy i povinnosti, niektorým sa ujde aj z toho aj z toho - v tejto chvíli to je jasné aj režisérovi aj predsedovi, druhý menovaný bude mať povinností až-až a ešte k tomu hlavnú postavu v pripravovanej inscenácii.


Manželia Vagadayovci - Ladislav, predseda DSJCH a zároveň hlavná postava inscenácie Kňaz v Majerom spracovanej dramatizácii rovnomennej novely F.Švantnera, Betke sa "ušla" postava gazdinej (ušetria občas cestu do divadelného klubu a môžu skúšať svoje výstupy aj pohodlne doma, haha).

Dve tváre Majeru - dumajúci a argumentujúci, ale predovšetkým vždy poctivý rovnakou mierou k sebe i k divákovi vo všetkom, čo robí a ako robí - a nielen divadlo!

Podstatné na ďalšie dni je teda už dohodnuté.

SKÉNÉ jedno alebo dvojposchodová budova uzatvárajúca polkruh antického amfiteátra s miestnosťami pre hercov, odkiaľ vychádzali na javisko.

Parafrázujúc tento termín, objasnime si, čo znamená pre nás. A pre nás znamená PODMIENKY.

Jednoznačne najväčší podiel má mesto samotné. Priestory, ktoré môžeme využívať v Mestskom dome kultúry - to je náš divadelný klub,


ďalšie priestory, kde máme uskladnené rekvizity a kulisy, bohatú šatnicu, možnosť využívať podľa potreby sálu s javiskom a štyristo miestnym hľadiskom. Finančné príspevky pre činnosť súboru.

Ale podmienky, to sú aj vlastné aktivity pre zabezpečenie činnosti súboru - šatnica a rekvizitáreň budovaná generáciami, s fundusom, ktorý by nám mohol závidieť aj nejeden profesionálny súbor. Mravenčia a neúnavná práca (najmä predsedu súboru) pri získavaní finančných prostriedkov aj z iných zdrojov (granty, sponzori, predaj predstavení,...)

Potom môže začať uvažovať skupina "bláznov, čo nemajú čo iné na robote", že budú vo svojom voľnom čase robiť divadlo. Ba dokonca sú ochotní si kvôli nemu čerpať dovolenky a očakávať pochopenie od svojich blízkych, a PREČO?

Jeden z dôvodov je možno z túžby neupadnúť do jednotvárnosti a nudy, alebo jednoducho preto, že radi pozorujeme ľudí a svet - a radi sa hráme. Možno sa chceme porovnávať s inými ľuďmi, zaujíma nás, ako sa ostatní vyrovnávajú so svojimi radosťami i smútkami, so šťastím i smolou, s láskou aj nenávisťou. LEBO:

TOTUS MUNDUS AGIT HISTRIONEM.

A potom už stačí iba presvedčiť zopár profesionálov (nemusí byť, ale v našom prípade to tak je), že to divadlo chcú robiť čo najlepšie a oplatí sa im s nami spolupracovať. S nami, amatérmi.

V tejto chvíli vychádza z PROSKÉNIA (pódiová prístavba, po ktorej vychádzali herci na javisko) režisér - v tomto konkrétnom prípade Majera - s dramatizáciou novely Františka Švantnera

 

 

 


D R U H É D E J S T V O

 

Odohrá sa celé na javisku sály Mestského domu kultúry, ktorého hľadisko zatiaľ zíva prázdnotou a prví diváci si na toto predstavenie musia počkať až do určeného času (a my všetci dúfame, že to budeme stíhať).

Tu sa začína rodiť javiskový tvar a napĺňať MIZANSCÉNA (starší výraz pre divadelnú réžiu) = NÁZOR.

Áno, názor, to je to, čo náš súbor nielen drží desaťročia pohromade a v činnosti, ale umožňuje nám aj sebarealizáciu sa – a kedykoľvek bola ona uspokojená maximálne, aj výsledok našej roboty „prinášal“ nielen ocenenia, ale predovšetkým potešenie divákom.

Základy toho názoru možno vysledovať až k Elene Holéczyovej, po rokoch roztrieštenosti divadelného života v Brezne mu smerovanie naznačila spolupráca s Petrom Scherhauferom, a o pár rokov neskôr pod dramaturgickým vedením dr. Ladislava Čavojského a Miška Adamova Kováča, čo hľadali pre nás zabudnuté tituly až hen v moskovských archívoch, je jasné, že celý náš divadelný kumšt je vo vernosti svojim koreňom a tradíciám, v tom, že sme ochotní nosiť na trh javiska svoju vlastnú tvár, danú nám genetikou a teritóriom, že toto je to, v čom je naša jedinečnosť a originalita, charakteristika, že to je to, s čím sa s nami divák stotožňuje a čím ho tiež prekvapujeme, keď sa jednoduchými výrazovými prostriedkami, prosto a bez vyumelkovanosti, jednoznačne a nástojčivo vyslovujeme za to, že jedine dobro, krása a láska majú zmysel – však Majera? (I vy ostatní, známi i neznámi, menovaní i nemenovaní, tiež ste v tom s nami zajedno?)


A verte, aj keď tu hrajú divadlo celé generácie Daxnerovcov, Obernauerovcov, Vagadayovcov, Gregušovcov, … - len zo samotnej lásky k divadlu by im to nadšenie robiť divadlo nevydržalo tak dlho, nebyť toho...


Nuž takto pracuje (náš) ochotnícky divadelný súbor, takto vzniká inscenácia v (našom) ochotníckom súbore.

(P.S.: fotoreportáž z javiskových skúšok zverejníme až po premiére – prepáčte...


KLEBETNÍČEK (zo zákulisia javiskových skúšok)
°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°

 

 

 

 

Ľubo: Môže si farár zapískať? Žiada sa mi, aby teraz urobil niečo nečakané, čo by ho poľudštilo... A čo by nemohol! Môže. Laco, zapískaj na prstoch.

 

Laco: Neviem...

 

°°°

 

Laco: Ľuboslav, čo je to kompletatívnej?

 

Ľubo: Premýšľavej.

 

Gabo: Tak, prečo to tak aj nenapíšeš?

 

Ľubo: Lebo chcem vyzerať múdrejšie ako čo som...

 

°°°

 

Ľubo: Marka, a ty mi môžeš pripraviť na nedeľu tie otázky?

 

Gabo: Chceš to aj s odpoveďami...?

 

°°°

 

Laco: Čert nám bol dlžen Majeru... (dobromyseľná poznámka, ktorá vyvolá v prítomných búrku smiechu, horúčkovito hľadáme každý voľný termín po tom, čo Majera tri týždne absentoval kvôli problémom so srdiečkom, a keďže už ich mal aj v minulosti, poriadne nás vystrašil...)

 

°°°

Mima: Z tohto nemám pocit mrazenia v žalúdku.
Ľubo: Lebo ti dobre trávi.


Fotoreportáž z kostýmových skúšok:
 

 

E P I L Ó G


F.Švantner – Ľ.Majera: Kňaz

    premiéra 12. decembra 2008 o l9 hod. v Mestskom dome kultúry

    1. repríza 26. decembra 2008 (tradičné svätoštefanské predstavenie) o 19 hod. Tamtiež.


(P.S.: Vážení a milí, oficiálna pozvánka ešte len príde, to len, aby ste sa stihli "schystať"!)

slide show K ň a z

 

 

 


 

—————

Späť