Hodnotenie odbornej poroty

26.04.2009 14:34

 

 

Ferka Urbánka milovali ochotníci a ich obecenstvo od prvého okamihu, kedy sa objavil na nebi slovenskej dramatiky. Ba aj baťko Tajovský, keď ešte nemal baťkovský vek, mu zložil poklonu, že bol to on, ktorý celé dediny premenil na hercov a divadelné obecenstvo. Brezniansky súbor, hoci počas celej svojej existencie sa venoval slovenskej klasike (neraz aj s úspechom) si predsa len prekvapivo vyvolil Urbánka. Iste mysleli na svoj zájazdový región... No k tejto voľbe pridali aj voľbu režiséra, Jána Sládečka, ktorý si klasický odkaz ctí, no vníma ho dnešnými očami v téme i prostriedkoch. Pani richtárka je, celkom ako v červenej knižnici, o tom „ako chudé děvče ke štestí přišlo“. Príbeh prostučký, naivný, trochu mravoučný, plný prísloví, naozaj kotviaci v dávnej minulosti. Ale naozaj iba v minulosti? A čo dnešné reštitúcie, ktoré zmenia od večera do rána občana sociálne odkázaného na milionára a od rána do večera boháča na obyvateľa nápravnovýchovného zariadenia. Nepredstaviteľné a nepravdepodobné sa stáva skutočnosťou. Skoro ako u Urbánka. A čo spravil režisér J.Sládeček so súborom? Neprevracal autora hore nohami a k jeho jednoduchosti pridal iróniu. Dosť decentnú, žiada sa mi napísať, fajnovú, ale zreteľnú. Úvodný „orloj“ predznamená, že všetko čo uvidíme, nie je život sám, ani jeho opis (tí čo vyštudovali, a zdá sa, že celkom nadarmo, divadlo, by povedali mimézis), ale realita umelá, priam výmysel, ktorá má ambíciu čosi vypovedať. Rád by som zdôraznil, že Sládeček a brezniansky súbor neironizujú len Urbánka ako literárno-dramatického autora, ale predovšetkým postavy, ich spôsoby, ich hodnoty a záujmy. A tu je onen presah staručkého autora v takejto interpretácii k dnešku najdnešnejšiemu. Tá irónia má mieru a ide cez všetky zložky inscenácie – snehobiely kostým (v ktorom sa hovorí o ťažkej práci), náznak archaickej reči, pohyb choreograficky transformovaný, až po Božie oko, ktoré sa na to všetko díva. A ľudia si napriek tomu robia svoje. A božie prikázania s držia iba v nedeľu v kostole, inak o všetkom rozhodujú peniaze a majetky. Aj o láske, o manželstve, o šťastí aj o nešťastí. Podarila sa teda inscenácia, ktorá štýlovo neobyčajne čisto, s veľmi dobrými a presnými výkonmi na starom materiáli vypovedá o dnešku. Je to dosť prekvapivé, ale je to tak. Niekto si z inscenácie prečíta toho Urbánka (ako napr. istý Kaliský v Literárnom dvojtýždenníku), iní pochopia aj to, čo Brezňania vystavali nad textom.


 

Vladimír Štefko

  1. ročník Tlmačského činohrania celoštátnej prehliadky neprofesionálneho činoherného divadla dospelých 15.-17. jún 2007

—————

Späť