Prof. Mgr. Ľuboslav Majera ( Báčsky Petrovec, Vojvodina)


sa narodil 3.11.1951 (minulého storočia) v znamení a podznamení škorpióna, čo ho z časti (tak hovoria znalci "hviezdnych vied") usmernilo: "upísať sa diablovi", zapísať sa na Vysokú školu múzických umení v Bratislave a vyštudovať divadelnú réžiu 1975.roku. Odvtedy až do dnešných dní sa formou dramatického umenia (ponad 120 divadelných réžií, 100 rozhlasových hier atď.) pokúša presvedčiť divákov, že jedine dobro, krása a láska majú zmysel v ich životoch. Z časti sa mu to darí, za čo bol odmenený všetkými (aj najprestýžnejšími) oceneniami za réžiu, ako odborníkov, tak i divákov (myslí na vďačné aplauzy).
     Prednáša na Akadémii umení v Novom Sade a Akadémi umení v Banskej Bystrici, režíruje všade (nie je schopný povedať
žiadnEmu divadlu: Nie!).
     Je otcom dvoch dospelých detí, manželom jednej zhovievavej, porozumeniaplnej ženy...
Vďaka svojej tvrdohlavosti ešte stále žije a tvorí...
(Uvedený text je doslovne citovaný z bulletinu k hre Tajomstvo balzamu, ktorú Majera režíroval v Ochotníckom divadle Janka Čemana v Pivnici - Srbsko.)

 
 

www.youtube.com/watch
Absolvent divadelnej réžie na VŠMU v Bratislave, od roku 2004 pôsobí na Katedre dramaturgie, réžie a teatralógie Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Zvedavý a neobyčajný, "egoista" v kladnom zmysle slova. Jasné idey a city sa mu darí prenášať z herca na diváka, takže vlastne divák je priamo v hre. Rozpráva jazykom, ktorý ľahko pochopí obecenstvo. Jeho jazyku rozumejú a nakoniec ho prijímajú.

Realizované predstavenia s DSJCH:
---------------------------------------------------
J.G.Tajovský: HRIECH (premiéra 23.3.1985)
Majera dal svojej kompozícii (jednoaktovka Matka bola prológom Hriechu) rámec antickej tragédie. Príbeh situoval do stredu divákov, kde veľká biela plachta, rozprestretá scénografom Jozefom Cillerom, predstavovala životnú arénu. Stôl, posteľ, kolíska predstavovali tri záchytné body života piatich postáv, ktorých životy boli pospletané láskou, hriechom, strachom i nenávisťou. Medzi obecenstvom, na všetkých štyroch stranách hracej plochy sedeli trinásti Dedinčania, členovia "poroty", chór komentujúci dej a najmä súdiaci a odsudzujúci cudzí hriech. Chór opakoval, šepkal niektoré repliky postáv, no najmä vykrikoval cudzie viny, aby mohol pomlčať o vlastných. Inscenácia tentoraz stála a padala s hercami. Ich mal divák stále na očiach a sledoval ich zo všetkých strán. Herci tu nemali "únikový" kútik, nemali kde a za čo skryť svoje prípadné rozpaky či zakolísanie.
Predstavenie malo najvyššiu reprízovosť v doterajšej histórii súboru - cez stodvadsať repríz.
   

D.Kovačevič: ZBERNÉ STREDISKO (1.4.1989)
Aj túto čiernu grotesku predostrel Majera divákom amfiteatrálne. Bolo to requiem za obete starého režimu a neodvolateľný pohreb múmií totality. Najpolitickejší prehovor súbou v jeho histórii.

R.Anderson: SOM HERBERT (27.8.2001 v Báčskom Petrovci, 13.10.2001 v Brezne)
Spoločný projekt Divadla VHV v Báčskom Petrovci a DSJCH.