História súboru

Zrod divadelného Brezna

Najstaršiu tradíciu v meste má školské divadlo. Ešte pred povýšením na slobodné kráľovské mesto (1655) si založilo protestanskú školu (1563) - žiaci tejto školy takmer každoročne hrávali latinskú hru pre patrónov školy a ďalšiu hru v reči ľudu pre miestne meštianstvo. V tom období bol rektorom školy Ján Simonides, ktorý veľmi podporoval divadelné vystúpenia žiakov a pravdepodobne pre nich písal aj hry.

Začiatok ochotníckych predstavení nevieme presne vypátrať. Existuje článok, v ktorom sa spomína, že aj v Brezne sa hralo Chalúpkovo Kocúrkovo už v roku jeho vydania (1830) a tak by teda - podobne ako v Liptovskom Mikuláši - i v Brezne bol začiatok slovenského divadelníctva spojený s najslávnejšou Chalupkovou hrou.
No hoci má Brezno pomerne bohatú predprevratovú divadelnú históriu, zaznamenalo zároveň aj najväčší jej úpadok - ostatné slovenské predstavenie sa tu hralo roku 1899.


Vznik Divadelného súboru Jána Chalupku

Krátko po vzniku Československej republiky, podobne ako v iných slovenských mestečkách a krajoch prevalila sa divadelná "pohroma" aj na Pohroní.

Už v roku 1919, za účasti Štefana Krčméryho založili v Brezne Miestny odbor Matice slovenskej. Pri tomto našom najvýznamnejšom kultúrnom spolku vzniklo v roku 1923 Divadelné združenie, ktoré sa čoskoro zaradilo na čelné miesto medzi najvýznamnejšími vyspelými ochotníckymi súbormi na Slovensku.

Nielen v samotnom meste, ale aj v okolitých dedinkách a mestečkách hrávalo divadlo každé väčšie občianske združenie či spolok a veľkej obľube sa tešili aj operetné predstavenia.

No najvýraznejší profil breznianskeho ochotníctva začali formovať ženy - Oľga Trčková, Vika Zibrínová, ale najmä Elena Hollá-Holédzyová.
Obdobie tridsiatych a začiatok štyridsiatych rokov, ktoré všestranne poznačila a vyhranila Holéczyovej práca  neprinieslo iba významné úspechy breznianskych ochotníkov doma, ale je to aj doba ich výrazného prieniku najprv do bližšieho i ďalšieho okolia, potom na reprezentačné slovenské fóra, do Martina, na javisko Slovenského národného divadla, do košickéhho i bratislavského rozhlasu, do slovenského filmu i do cudziny. O Brezňanoch sa v týchto rokoch  veľa po celom Slovensku hovorilo, ale aj sami prehovorili do slovenských divadelných záležitostí.

Oživenie divadelnej činnosti po oslobodení podnietil odbor kultúry Okresného národného výboru. Pri Dome osvety združil všetkých breznianskych ochotníkov, starých i mladých, skúsených aj začínajúcich, v celomestskom krúžku.  A tí začali uvažovať o zlepšení svojej práce - starí herci chceli získať nové vedomosti od profesionálnych režisérov - tam začína etapa trvajúca dodnes: cielenej dramaturgie a prípravy inscenácií v spolupráci s profesionálnymi režisérmi, scénografmi a divadelnými vedcami.  Z nich naplatnejšími, ba "nezaplatiteľnými" boli i sú Peter Scherhaufer, Roman Polák, Ľuboslav Majera, Matúš Oľha a dr. Ján Sládeček, ako aj Jozef Ciller či Jaroslav Válek. No i herecké sily  sú silné, i napriek tomu, že sú iba čisto domáce - pri divadle sa tu vymieňajú celé divadelné rody najmä Obernauerovcov, Daxnerovcov, Vagadayovcov,...

V ostatných štyridsiatych rokoch ubudlo premiér, zato pribudlo činov, ciest do sveta, zájazdov po republike, ocenení v súťažiach. O tom všetkom najlepšie hovoria prehľadné štatistiky, súpisy a tabuľky, ktoré sú zároveň pamätnými tabuľami najväčších umeleckých úspechov Chalupkovcov.


                        
         
In.: Čavojský, Ladislav: Divadlo v Brezne. Brezno, ZV ROH pri k.p.Mostáreň Brezno 1988.


List L.Čavojského k objasneniu histórie divadelného súboru

26.04.2009 06:07

Akí starí sú breznianski ochotníci?

      Naši predchodcovia sa kedysi pred rokmi rozhodli datovať nepretržitú činnosť divadelných ochotníkov v Brezne počnúc rokom 1923. Dnes my, ich nasledovníci, ani len netušíme, čo ich viedlo k tomuto rozhodnutiu, a myslíme si, že oprávnene "pochybujeme" o správnosti...

—————