Cestovné správy rok 2009

 

V chorvátskej Rijeke Pani richtárka očarila.

 

Pre nás Slovákov je Chorvátsko hlavne v letných mesiacoch druhým domovom pre jeho spojitosť s morom, plážami, oddychom. Pre nás – divadelníkov takmer exotická krajina pre rečovú bariéru. Preto nás veľmi potešilo pozvanie účinkovať na Dňoch slovenskej kultúry v chorvátskej Rijeke v dňoch 3.-6. septembra, ktoré na veľmi dobrej úrovni organizovala Matica slovenská v Rijeke a Zväz Slovákov v Chorvátsku.

Počas troch dní sa na javisku v sále Filodramatiky i priamo v centre Rijeky – pešej zóne vystriedalo množstvo účinkujúcich z celého Chorvátska, ale i priatelia Slováci zo srbského Erdevíku s prekrásnymi piesňami, tancami, ktoré si v pamäti uchovávajú po našich predkoch. Po tri dni rozvoniavala pešia zóna pravými slovenskými haluškami s bryndzou, ktorú sme tak, ako aj korbáčiky, priviezli priamo z Tisovca a samozrejme, že sa zapíjali našim pivom a neodmysliteľnou borovičkou. Výborná bola i haruľa, množstvo domácich koláčov a iných špecialít... Veľa divákov, výborná nálada – vynikajúca propagácia Slovenskej republiky podčiarknutá i prítomnosťou veľvyslanca SR Romana Supeka s manželkou, riaditeľom Krajanského múzea v Bratislave Stanislavom Bajaníkom a celým radom ďalších osobností a novinárov.

Pre nás bolo veľmi príjemné stretnutie s našou rodáčkou – Brezniankou p. Vajsovou, ktorá v Rijeke zakotvila pred tridsiatimi rokmi. Jej manžel bývalý namorník na Slovensko nedopustí a stále naň s láskou spomína. A vôbec sme sa nehanbili za slzy dojatia – veď ony patria k životu, k spomienkam na svoje rodisko.

Náš „divadelný deň“ určili na 4. septembra, kedy sme sa vo večerných hodinách v prekrásnej koncertnej sále Filodramatika predstavili inscenáciou hry F.Urbánka Pani richtárka. Boli sme dosť napätí, veď podľa vyjadrení organizátorov slovenské divadlo v Rijeke bolo po vyše dvadsiatich rokoch a ochotnícke vôbec po prvýkrát. Prvé repliky, prvé nesmelé reakcie, úsmev, drotárska pieseň – aplauz. Chytili sa! Na tvárach hercov vidieť úľavu a s prebiehajúcim dejom to cítime i v preplnenom hľadisku, čo vyústi do vrelého záverečného aplauzu a niekoľkých klaňačiek s úprimným poďakovaním za nevšedný umelecký zážitok. Nás všetkých teší, že referencie o našich vysokých umeleckých kvalitách sme opäť potrvdili na ďalšej zahraničnej „divadelnej štácii“. Je na škodu, že nám organizátori zrušili (z technických dôvodov) predstavenie v Lipovjanoch, kde žije i početná česká komunita. Hádam nabudúce. Máme radosť z toho, že deviaty ročník Dní slovenskej kultúry v chorvátskej Rijeke i našim pričinením (podľa vyjadrení a gratulácií organizátorov) bol doteraz najlepším. Nadobudli sme dobrý pocit, že prostriedky, ktoré náš štát vynakladá cestou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom v Bratislave, sú adresované do správnych rúk a použité naozaj zmysluplne. Ja pevne verím, že jubilejné desiate budú i s našou účasťou (myslím kultúrneho telesa z Brezna).

V nedeľu ráno opúšťame naozaj prekrásne historické mesto Rijeku s pocitom dobre vykonanej práce, nadviazaním nových priateľastiev, pozvánkami i do iných miest (Erdevíčania nám prízvukujú: keď na rok budete v Pivnici, nie že nás obídete?!), ale hlavne s poznaním, že sa sem oplatí ešte vrátiť. Ďakujeme.

Poďakovanie patrí všetkým, ktorí nám pomohli finančne či inak, aby sme tento umelecký zájazd mohli absolvovať.

                                                   Ladislav Vagaday, predseda DSJCH

 

(Fotoreprtáž zo zájazdu nájdete vo fotogalérii.)

 

 

 

CESTOVNÁ  SPRÁVA   Z   CESTY  DO  BÉKESCABY   A   SZARVASU

 

Dom slovenskej kultúry v Békéscabe

 

Plagát pozývajúci aj na naše predstavenie


Na pozvanie Domu slovenskej kultúry v Békéscabe a jeho riaditeľky Aničky Ištvánovej účinkoval Divadelný súbor Jána Chalupku so svojou najnovšou inscenáciou Kňaz 25. marca v Békéscabe a 26. marca v Szarvaši.

Obe predstavenia boli zaradené do celoštátneho maďarského kultúrneho podujatia s názvom JARNÝ   FESTIVAL, v rámci ktorého si jeho organizátori želajú, aby v ňom bola zastúpená aj kultúra menšín. V Békéscabe nášmu predstaveniu predchádzalo otvorenie výstavy Sny o Tatrách amatérskeho fotografa Miroslava Chebena z Ružomberka. Tak na otvorení výstavy ako aj na našom predstavení sa zúčastnil i radca Békéscabianskej samosprávy pán Tamás Herczeg, čím len potvrdil záujem väčšinového národa o život a kultúru slovenskej (v tomto prípade) menšiny.

Na druhý deň sa nás v Sarvaši ujal predseda Slovenskej samosprávy mesta Szarvas pán Tibor Mótyán a na ďalší 27. marca sme s potešením prijali pozvanie riaditeľky Základnej školy v Szarvasi Zuzky Medveďovej - bolo nám cťou v jej prítomnosti byť, a vidieť školu, kde na každom kroku cítiť jej láskyplnú ruku vzácneho človeka a pedagóga.

Obe naše predstavenia, tak v Békéscabe ako i v Szarvasi, napriek našim obavám, či naše predstavenie bude pre tamojších Slovákov zaujímavé a najmä zrozumiteľné svojou myšlienkou, mali veľký úspech a dostalo sa nám vrelého poďakovania tak zo strany organizátorov ako aj zo strany
radových divákov -  mnohým z nich nedalo a prihovárali sa nám a rozprávali sa s nami o predstavení. Nás naviac potešilo, že kvôli nám na predstavenie prišla aj početná skupina Slovákov z Nadlaku.

Hoci medzi Slovákov do okolia Békéscaby chodíme takmer každoročne, čo by napovedalo, že tieto naše cesty nie sú ničím výnimočným a vzácnym, opak je pravdou. Okrem toho, že tamojší Slováci vždy vrelo prijímajú naše predstavenia a tešia sa z nich, sú to pre nás predovšetkým stretnutia s láskavými a úprimnými ľuďmi (ktorých som v tejto krátkej správe vymenovala, ale aj zo všetkými nemenovanými), s ktorými nás spája dlhoročné priateľstvo a náklonnosť, čo predznamenáva, že sa medzi nich vrátime znova a veľmi radi. Kedykoľvek.

 

Anička Ištvánová (prvá sprava) a ja 25. septembra l983 a 26. marca 2009.

vo foto)

                                                                                                                                                     Mária  Frgolcová